Nesymetrické skraty – výpočet pomocou zložkových sústav
Fázorový diagram – prúdy [A]
Fázorový diagram – napätia [kV] (sekundár)
Náhradné schémy zložkových sústav
Súsledná zložka
Spätná zložka
Nulová zložka
Súsledná a spätná schéma sú rovnaké pre všetky zapojenia; nulová sa mení podľa zapojenia vinutí transformátora a uzemnenia uzlov.
Prepojenie zložkových sústav
Prepojenie zložkových sústav
Schéma prepojenia zodpovedá zvolenému typu poruchy.
Výpočet nesymetrických skratov metódou zložkových sústav
Program počíta poruchové prúdy a napätia v mieste poruchy na konci vedenia, ktoré je pred poruchou naprázdno. Obvod tvorí ideálna tvrdá sieť (\(S_k'' = \infty\), \(\overline{Z}_{TS} = 0\)) napájajúca cez transformátor vedenie, na konci ktorého vzniká porucha. Riešenie sa opiera o rozklad nesymetrickej sústavy na tri súmerné zložkové sústavy — súslednú, spätnú a nulovú. Pre každú zložku sa zostaví náhradná schéma a ich prepojenie v mieste poruchy závisí od typu poruchy.
Ťažiskom je vplyv zapojenia vinutí transformátora (Y/Y, D/Y, Y/D, D/D) a spôsobu uzemnenia neutrálu na veľkosť poruchových prúdov a napätí. Napätia aj prúdy sú vyjadrené na sekundárnej strane transformátora, teda k miestu skratu. Budiace fázové napätie tvrdej siete prepočítané na sekundár:
Impedancie zložkových sústav
Impedancia vinutí a admitancia magnetického obvodu transformátora je rovnaká vo všetkých troch zložkových sústavách; primárne a sekundárne vinutie majú polovičnú impedanciu \(\overline{Z}_{Tp}=\overline{Z}_{Ts}=\tfrac{1}{2}\overline{Z}_{T}\). Impedancia v súslednej zložke sa nemení so zmenou zapojenia vinutia a platí \(\overline{Z}_1=\overline{Z}_2\):
Impedancia v nulovej zložke závisí od zapojenia vinutí a od uzemnenia neutrálu (\(3\overline{Z}_{N}\) v sérii pre uzol vinutia Y; trojuholník neutrál nemá). Pre zapojenie Y/Y s uzlami na oboch stranách:
Pre zapojenie D/Y (primár trojuholník uzol nemá, uzavrie slučku pre nulovú zložku):
Pre zapojenia Y/D a D/D trojuholník na sekundárnej strane oddelí zdroj od nulovej zložky, ktorá potom vidí len samotné vedenie:
Priečne admitancie vedenia \(\overline{Y}_{v}=jB_1 l\) a \(\overline{Y}_{v0}=jB_0 l\) tu ostávajú v modeli, pretože v stave naprázdno určujú nabíjací prúd a najmä v nulovej zložke pri izolovanom/kompenzovanom neutráli rozhodujú o veľkosti poruchového prúdu.
Prepojenie zložkových sústav a poruchové prúdy
Prúd v mieste poruchy v jednotlivých zložkách vyplýva z prepojenia náhradných schém pre daný typ poruchy (referenčná fáza L1, odpor poruchy \(R_f\)):
Jednofázové spojenie so zemou — sériové prepojenie všetkých troch zložiek:
Dvojfázové spojenie — súsledná a spätná zložka v slučke cez \(R_f\), nulová sa neuplatní:
Dvojfázové spojenie so zemou — spätná zložka paralelne s (nulovou + \(3R_f\)):
Trojfázové spojenie (aj so zemou) — symetrická porucha, len súsledná zložka:
Prechod zo zložiek do fáz
Napätia v zložkách sú \(\overline{U}_1=\overline{E}-\overline{Z}_1\overline{I}_1\), \(\overline{U}_2=-\overline{Z}_2\overline{I}_2\) a \(\overline{U}_0=-\overline{Z}_0\overline{I}_0\). Fázové prúdy a napätia dostaneme spätnou transformáciou pomocou operátora \(\overline{a}=1\angle120^\circ\):
Fázorové diagramy zobrazujú túto skladbu: výsledný fázor každej fázy (plná šípka) je súčtom svojich zložkových príspevkov (čiarkované šípky poskladané za sebou). V diagrame napätí je čiernou vyznačené budiace napätie referenčnej fázy \(\overline{U}_{TS,L1}\).
