Krátke rozpätia – vplyv tiaže izolátorov a zväzkových vodičov
| wc | = 2,432 kg/m |
| S | = 801,2 mm² |
| E | = 62 300 MPa |
| α | = 2,11·10⁻⁵ 1/°C |
| g | = 9,81 m/s² |
Prečo sa pri krátkych rozpätiach nedá zanedbať tiaž izolátorov
Pri bežných rozpätiach je hmotnosť vodiča oveľa vyššia než hmotnosť izolátorových závesov, takže ich vplyv na horizontálnu silu možno zanedbať. V krátkych rozpätiach to neplatí — typicky ide o krátke kotevné úseky (pod cca 150 m), zaústenia vedení do elektrických staníc a napínané prepoje v staniciach. Kotevný izolátor sa tu vychýli do polohy danej rovnováhou momentov a tým skráti vlastné rozpätie vodiča, čo výrazne mení výsledný ťah.
Vychýlenie izolátora
Pre sústavu izolátor–vodič musí byť v ustálenom stave súčet momentov nulový. Izolátor dĺžky \(b_i\) a hmotnosti \(W_i\) sa ustáli s vodorovnou výchylkou \(b_x\) a zvislou výchylkou \(b_y\):
Zvislá sila v závesnom bode je súčtom tiaže vodičov po vrchol reťazovky a polovice tiaže izolátora:
Riešením oboch rovníc dostaneme kladné výchylky ako funkciu \(F_v\):
Dĺžka vodiča — iteračný výpočet
Parameter reťazovky jedného vodiča zväzku a vlastné rozpätie vodiča po odčítaní priemetov izolátorov:
Poloha vrcholu reťazovky a dĺžky vetiev od závesných bodov po vrchol:
Vplyvom ťahu sa vodič kontrahuje, takže pre výpočet zvislých síl sa použijú dĺžky \(l' = l_t'\left(1 - \frac{F_h}{E S}\right)\) a obdobne \(l''\). Výpočet je iteračný: začne sa odhadom \(b_x' = b_x'' = b_i\), \(b_y' = b_y'' = 0\), z neho sa určí geometria, dĺžky, zvislé sily a z nich nové výchylky izolátorov. Iterácia sa opakuje, kým sa výchylky medzi krokmi nezmenia o viac ako zvolená presnosť — pri bežných parametroch stačí menej než desať krokov.
Stavová rovnica
Zmena teploty z \(\vartheta_0\) na \(\vartheta_1\) predĺži vodič o \(\Delta l_\vartheta = l_0\,\alpha\,(\vartheta_1-\vartheta_0)\), zmena ťahu ho kontrahuje o \(\Delta l_F = \frac{l_0}{ES}(F_{h0}-F_{h1})\). Z podmienky \(\Delta l = l_1 - l_0 = \Delta l_\vartheta - \Delta l_F\) vyplýva všeobecná stavová rovnica:
Na rozdiel od klasickej stavovej rovnice tu \(l_1\) nie je jednoduchý vzorec, ale výsledok celého iteračného výpočtu vyššie — závisí od \(F_{h1}\) cez parameter reťazovky aj cez vychýlenie izolátorov. Hľadá sa teda \(F_{h1}\), pre ktoré sa ľavá strana rovná nule. Keďže ľavá strana je rastúcou funkciou \(F_{h1}\) (vyšší ťah zväčšuje pružné predĺženie a súčasne skracuje reťazovku), koreň je jediný a dá sa spoľahlivo nájsť polením intervalu. Preťaženie \(z_1\) vstupuje do výpočtu cez jednotkovú tiaž vodiča, teda cez parameter \(c\) a zvislé sily.
Verifikácia
Metodika bola overená porovnaním s programom PLS-CADD, ktorý rieši rovnakú úlohu metódou konečných prvkov. Pre rozpätie 30 m, silu \(F_{h0} = 4500\) N, prevýšenie závesných bodov 0 až 15 m a teploty −30 až +80 °C bola najväčšia odchýlka horizontálnej sily 1,08 % (trojzväzkový vodič). Parametre verifikácie nastaví tlačidlo v paneli stavovej rovnice.
| veličina | hodnota | veličina | hodnota |
|---|---|---|---|
| bi | 6,640 m | S | 801,2 mm² |
| Wi | 425 kg | E | 62 300 MPa |
| wc | 2,432 kg/m | α | 2,11·10⁻⁵ 1/°C |
| atotal | 30 m | ϑ0 | −5 °C |
| Fh0 | 4500 N | z0 = z1 | 1 |
Samostatnou kontrolou správnosti je degenerácia modelu: pri \(b_i \to 0\), \(W_i \to 0\) a \(n_b = 1\) musí dať tento všeobecný výpočet rovnaký výsledok ako klasická stavová rovnica bez izolátorov. Pri uvedených parametroch sa obe riešenia zhodujú s odchýlkou pod 0,02 %, pričom ide o dve úplne nezávislé formulácie.
