Elektrický výkon
Elektrický výkon je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje množstvo elektrickej energie prenesenej alebo spotrebovanej za jednotku času. Ak sa napätie \(u(t)\) a prúd \(i(t)\) menia podľa sínusového priebehu, ich okamžité hodnoty sú dané vzťahmi:
Okamžitý výkon potom bude:
Ak použijeme efektívne hodnoty:
Tento výraz môžeme ďalej upraviť pomocou známeho vzťahu1:
Z uvedeného vyplýva, že okamžitá hodnota výkonu striedavého prúdu je funkciou času a kmitá s dvojnásobnou frekvenciou okolo hodnoty \(U_{\text{RMS}} I_{\text{RMS}} \cos \varphi\), ako je znázornené na obrázku.
Keď je uhol \(-90^\circ < \varphi < 90^\circ\), krivka výkonu má v každej perióde dvakrát zápornú hodnotu a ich časové rozpätie je:
V týchto časových úsekoch je výkon záporný, čo znamená, že energia prúdi opačným smerom — od spotrebiteľa späť k zdroju.
V prípade \(\varphi = 0\), teda keď sú prúd a napätie vo fáze, platí:
Krivka výkonu \(p(t)\) sa v tomto prípade nachádza celá v kladnej oblasti a výkon je maximálny.
Naopak, ak \(\varphi = 180^\circ\), prúd je s napätím v protifáze, a preto je \(p(t)\) počas celej periódy záporné — tok výkonu je opačný, teda od spotrebiteľa k zdroju.
Ak \(\varphi = 90^\circ\) alebo \(\varphi = -90^\circ\), teda keď je medzi prúdom a napätím fázový posun štvrť periódy, potom platí:
V tomto prípade je krivka výkonu vzhľadom na os symetrická sínusoida s dvojnásobnou frekvenciou, ktorej kladné a záporné plochy sú rovnaké. Preto je výsledný výkon za jednu periódu nulový.
Vo všeobecnosti sa činný výkon \(P\) v jednej perióde určí ako:
Druhý člen výrazu \(\int_{0}^{T} \cos(2\omega t - \varphi) \, dt\) je nulový, pretože priemer funkcie \(\cos(2\omega t - \varphi)\) za jednu periódu je nulový.
Konečný vzťah pre činný výkon striedavého prúdu je teda:
Samotný súčin efektívnych hodnôt napätia a prúdu neudáva výkon. Reálny výkon sa získa až vynásobením tohto súčinu kosínusom fázového posunu \(\varphi\) medzi prúdom a napätím. Tento činiteľ sa nazýva účinník (v staršej literatúre aj faktor účinnosti). Samotný súčin efektívnych hodnôt sa nazýva zdanlivý výkon \(S\) [VA]:
Na základe uvedeného možno zdanlivý výkon rozdeliť na jeho reálnu zložku – činný výkon \(P\) a imaginárnu zložku – jalový výkon \(Q\) [VAr]:
Vzájomný vzťah medzi \(P\), \(Q\) a \(S\) je znázornený na výkonovom trojuholníku. Zdanlivý výkon možno určiť z hodnôt \(P\) a \(Q\) podľa vzťahu:
a účinník ako:
Zdanlivý výkon vzniká, ak je fázový posun \(\varphi\) nenulový. Ak tento uhol leží v intervale \(\langle -90^\circ, 90^\circ \rangle\), smer činného výkonu zostáva od zdroja ku spotrebiču. Pre \(\varphi < 0\) hovoríme o výkone kapacitného charakteru, a pre \(\varphi > 0\) o výkone indukčného charakteru. Fázový posun medzi prúdom a napätím je spôsobený prítomnosťou kapacitnej alebo induktívnej reaktancie, ktorá spôsobuje oneskorenie prúdu voči napätiu (cievka) alebo napätia voči prúdu (kondenzátor).
1 \(\sin \alpha \cdot \sin \beta = \tfrac{1}{2} [ \cos(\alpha - \beta) - \cos(\alpha + \beta) ]\)
